Inscenácie

underline

Môj spis a ja / (Na)sleduj ma / Reflex (Odmäk) / Toufar – Mučiace hry / Vnútro vnútra
xxx_top

Typografia majuscula (Inscenované archívy)

dramAcum, Bukurešť, Rumunsko

underline_gianina

“Projekt Paralelné životy vyzdvihuje celú tému na oveľa vyššiu úroveň, pretože umelcom z bývalých socialistických krajín dáva možnosť skúmať nedávnu minulosť, hľadať súvislosti, paralely a vytvárať divadelné diela pretavené cez vlastnú osobnosť, pohľad na svet a citlivosť k tej či onej téme. Najdôležitejšie však je, že vďaka tomuto projektu sa všetky inscenácie, vychádzajúce z dokumentov uložených v archívoch, dostanú k tisíckam divákov. Rumunsko bolo v období komunizmu ako väzenie – izolované a zo Západu ani z iných východoeurópskych krajín sa tam nedostávali žiadne informácie. Po roku ´89 sa síce informácie začali šíriť, ale prebiehajúca transformácia neposkytovala čas na analýzu, verejné diskusie, na výmenu skúseností z našej spoločnej čerstvej minulosti. Význam projektu spočíva v tom, že pre všetko toto vytvára rámec a slúži ako platforma na stretávanie sa umelcov so záujmom o spomínanú tému a o jej skúmanie divadelnými prostriedkami.”

Gianina Cârbunariu

Život v neveľkom provinčnom rumunskom mestečku Botosani začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia si plynie svojím pokojným tempom. Obyvatelia sa zmierili s režimom, mnohí aktívne spolupracujú s miestnym ústredím Securitate – organizácie, ktorá na rozdiel od ostatných odvetví priemyslu či obchodu pravidelne dáva ľuďom výplaty, a navyše pracuje metódami a so sofistikovanými technológiami, k akým sa inde nedá dostať. Miestni pionieri pri sviatočných príležitostiach recitujú pri pomníku rodáka Mihaia Eminescu verše, ktoré nijako neprovokujú, naopak – podporujú režimu blízku interpretáciu klasických diel. Jedného jesenného rána roku 1981 sa na budovách v centre mesta objavilo viacero nápisov na stenách. Heslá písané kriedou hlásali: „Nebudeme už ďalej znášať nespravodlivosť v tejto krajine!“ alebo „Slobodu! Chceme, aby boli rešpektované ľudské práva!“
Securitate je v pohotovosti, miestni ľudia vedia, že z toho nič dobrého nevzíde a v strachu o vlastné životy sú pripravení urobiť všetko pre to, aby pôvodcu nápisov čo najskôr vypátrali a zbavili svoje mesto jeho rušivej prítomnosti. V tomto príbehu antických rozmerov sa od hlavného hrdinu odvráti celá polis a po jeho boku až do tragického konca bude stáť iba oddaná matka. Securitate pátra. Veľmi dôsledne. Spis, dnes uložený v CNSAS (Rada pre štúdium archívov bývalej rumunskej tajnej polície Securitate), má dve časti – Panou (Plot, Tabuľa) a Elevul (Žiak). Prvá časť spisu je archívom krokov a materiálov, ktoré mali viesť k identifikácii a vypátraniu autora nápisov. Je plná grafologických a psychologických posudkov, kriminalistických odhadov, grafologických testov mnohých vytipovaných ľudí v meste a jeho okolí. Druhá časť spisu obsahuje materiály o autorovi. Nesie názov Žiak, pretože autorom poburujúcich nápisov, trefne pomenúvajúcich rôzne aktuálne spoločenské problémy a vyzývajúcich občanov hľadať riešenia na ich nápravu, bol – na prekvapenie Securitate a neskôr aj obyvateľov mesta – vtedy iba šestnásťročný stredoškolák Mugur Calinescu. Ešte prekvapivejšie bolo, že jeho čin nebol iba nevinnou pubertálnou provokáciou, ale premysleným revolučným aktom, ktorým chcel Mugur osloviť široké masy.
Proti jednej z najmocnejších tajných polícií však nemal nijakú šancu. Inscenácia Gianiny Cărbunariu sleduje napínavý príbeh mladého hrdinu, „streetartového umelca“, od ktorého sa pod nátlakom Securitate postupne odvracia celé jeho okolie. Tajná polícia na Mugura nasadila veľké množstvo svojich ľudí – susedov, učiteľov, spolužiakov – a rôzne metódy psychického teroru. Mugur sa musel veľmi pravidelne, spočiatku 3 – 4 razy týždenne, zúčastňovať výsluchov, o ktorých priebehu a obsahu nie je v archívnom spise ani jediný dochovaný záznam, čo niektorých ľudí, ako napríklad Mugurovu matku, vedie k presvedčeniu, že spis nie je kompletný. Nakoľko kompletný ale môže byť takýto záznam o niekoho živote? Komu a prečo by padlo vhod, keby sa neuchovávali všetky podrobnosti spojené s prípadom? Otázok okolo Mugurovho príbehu je podstatne viac. Po tom, čo sa vinou zásahov Securitate a straníckych orgánov nedostal na univerzitu v Lasi, po všetkom zastrašovaní a degradácii, Mugur Calinescu v sedemnástich rokoch podľahol leukémii. Dôvody, prečo ochorel, sú dodnes nejasné – okrem psychických problémov môže za jeho chorobou byť aj Securitate, ktorá vraj používala metódy vyvolania nádorových ochorení podaním radiácie v jedle či nápoji. Od týchto metód, z ktorých upodozrieva tajnú službu aj matka Mugura Calinescu, sa nikto z organizácie nikdy nedištancoval. Inscenované archívy sú príbehom mladého hrdinu v dobe, keď z dnešného pohľadu nevinné a nanajvýš esteticky hodnotené počínanie mohlo niekoho stáť život. Príbehom, ktorého niektorí aktéri dodnes žijú a ktorého zápornými hrdinami nie sú iba vysoko postavení príslušníci tajnej polície, ale predovšetkým nefunkčná a ideológiou rozvrátená obec.

Ján Šimko

underline_thin

Medzinárodná premiéra:
sobota 28. septembra 2013, 16:00 – 17:30, 21:00 – 22:30, Staré Divadlo Karola Spišáka v Nitre – Tatra

Autor a réžia: Gianina Cârbunariu
Scéna a kostýmy: Andrei Dinu
Choreografia: Florin Fieroiu
Svetelný dizajn: Andu Dumitrescu
Hudba: Bobo Burlacianu
Účinkujúci: Catalina Mustata, Gabriel Râuta, Mihai Smarandache, Silvian Valcu, Alexandru Potocean
partners eu_en mk_en alianz_en alianz_en visegrad_en erste_eu erste_eu

partners
Asociácia Divadelná
Nitra
Svätoplukovo nám. 4
950 53 Nitra
Slovakia
www.nitrafest.sk
.
Skype: nitrafest
Facebook: Divadelná
Nitra
Twitter: nitrafest
Tel.: +421 37 652 4 870
Mob.: +421 903 55 44 75
Mail:
pll@nitrafest.sk