Čítanka

underline

viera
V čítanke Paralelné príbehy uverejňujeme z každej krajiny zúčastnenej na projekte päť príbehov, s ktorými sa tvorcovia stretli v rámci svojho výskumu v archívoch komunistických tajných polícií a spísali ich originálnym spôsobom. Rôznorodé príbehy ľudí, ktorých životy fatálne ovplyvnila štátna bezpečnosť, majú byť mementom neslobody totalitných režimov. Tvoria mozaiku ľudských osudov, ktorých tragickosť ukazuje podobu mocenského mechanizmu komunistického režimu a zároveň sa pýtajú na naše vyrovnávanie sa s nedávnou minulosťou. Nie sú vyslovene historiografickým materiálom, ale svojím dokumentárnych charakterom ako pars pro toto hovoria o našej nedávnej histórii, na ktorej odvrátenú stranu nesmieme zabudnúť.

underline

PÄŤ PRÍBEHOV – NEMECKO

Clemens Bechtel

 

PISATEĽ

A. vyrastá v 60. a 70. rokoch na dedine v nemecko-českom pohraničí v Krušných horách spolu so svojimi bratmi a rodičmi. Otec umiera skoro. A. má veľa plánov do budúcnosti.

„Som veľkým fanúšikom hudby. A zbieram podpisy. Neviem, prečo mi Bay City Rollers neodpísali. Napokon, mám len štrnásť rokov, ako by som mohol tušiť, že listy zadržiava Štátna bezpečnosť? Vo voľnom čase píšem pre mládežnícku redakciu v novinách Sächsische Zeitung. Chcel by som sa stať novinárom.“

A. je členom FDJ (Slobodná nemecká mládež – jediná oficiálne povolená mládežnícka organizácia v NDR) a presvedčeným socialistom, čo je príčinou častých sporov s jeho staršími bratmi, ktorí nesúhlasia s jeho nadšením pre systém. S prvými problémami sa A. stretáva po maturite v armáde. V NVA (Národná ľudová armáda v NDR) ho irituje nezmyselnosť toho, čo robí. Dostane sa do sporu s nadriadenými a má údajne negatívny vplyv na svojich kamarátov. V dôsledku toho prichádza A. o študijné miesto na žurnalistike, ktoré mal už naisto prisľúbené.

„Možno je to tak správne. Možno je lepšie nebyť v tejto krajine novinárom. Namiesto Bay City Rollers teraz počúvam Led Zeppelin. A namiesto práce pre noviny sa zaoberám mikroelektronikou. Stále verím v možnosť reformovať tento systém, hoci aj v práci moje zlepšovacie návrhy nielenže ignorujú, ale dokonca ich považujú za útok na socializmus.“

V podniku, kde A. pracuje, je zvolený za odborového zástupcu. Ale jeho zlepšovacie návrhy týkajúce sa produktivity a bezpečnosti nikoho nezaujímajú. A. sa hnevá a chce sa obrátiť na vyššie miesta. Napokon, ide mu iba o to, prispieť k zlepšeniu pomerov. Nakoniec svoje návrhy pošle do istej televíznej relácie. Je z toho veľký rozruch. Z Berlína prichádza návšteva z najvyšších miest. Samozrejme, nie s cieľom zlepšiť situáciu pracujúcich, ale odkázať A. do príslušných medzí. Pokúsia sa znepriateliť A. a jeho kolegov, jeho správanie je označené za arogantné. Napriek tomu A. stále verí, že systém je možné reformovať.

„Problémy nie je možné odstrániť tak, že sa o nich nebude hovoriť. Práve naopak. Ukryté pred zrakom dozrievajú do takých obrovských rozmerov, že keď vyjdú najavo, možno už nebude možné ich zvládnuť. A preto to hovorím otvorene: ‚Stále viac ľudí opúšťa túto republiku legálnym aj ilegálnym spôsobom. To nie je moja cesta. Odišlo už príliš veľa dobrých ľudí. Ak sa teraz všetci spolu nechopíme šance zreformovať náš socialistický systém a nezačneme otvorene diskutovať, tak potom…‘“

Tí hore však nechcú diskutovať. Takí ľudia, ako je A., v nich vzbudzujú strach. Potajme prehľadávajú jeho byt, namontujú v ňom plošticu (na ich nešťastie hneď vedľa elektrického ohrievača vzduchu, takže sotva čo rozumieť), nasadzujú na neho agentov tajnej spolupráce a sledujú ho:

Správa zo sledovania (február 1988)
13.25: Začalo sa sledovanie A. na jeho pracovisku na ulici Grenzstraße, 8060 Drážďany.
13.45: A. opustil pracovisko, vydal sa smerom ku Königsbrücker na ulici Landstraße k zástavke električky č. 7 na ulici Grenzstraße. Na zastávke ho pozdraví M. podaním ruky.
14.00: Obaja sa odviezli električkou č. 7 smerom do centra mesta. Na zastávke Louisenstraße A. vystúpil o 14.18 z električky, vydal sa smerom k obytnému domu na ulici Louisenstraße 81, v ktorom býva a do ktorého vstúpil o 14.25.
16.15: A. vyšiel zo svojho domu s plátennou taškou. Na ulici Bischofsweg pozdravil asi o minútu neskôr V. podaním ruky.
16.20: A. pokračoval smerom k ulici Otto-Buchwitz-Straße. Tu navštívil niekoľko obchodov, avšak neurobil žiaden nákup.
16.48: A. šiel zo zástavky na ulici Louisenstraße električkou č. 7 na námestie Platz der Einheit.
17.00: Vstúpil do ľudového kníhkupectva Gutenberg a zdržal sa tu až do 17.30. Intenzívne sa zaujímal o knihy najrôznejších žánrov. Následne sa vydal smerom k ulici Aulanstraße a v predajni samoobsluhy uskutočnil nákupy.
18.05: A. vošiel do svojho obytného domu na ulici Louisenstraße 81, ktorý o 19.35 opäť opustil. O 19.40 vošiel do Literatur Café na námestí Martin-Luther-Platz 21, 8060 Drážďany.
20.00: Konalo sa tu podujatie ‚Film v klube‘, v rámci ktorého sa premietal film ‚Vypočúvanie svedkov‘ z produkcie štátnej filmovej tvorby DEFA. A. sedel spolu s U. a E. pri stole pre šesť osôb. Po skončení filmu o 21.30 opustili A., S., U. a E. Literatur Café a o 21.35 vošli do hotela ‚Stadt Rendsburg‘, kde sa usadili k stolu pre štyri osoby, intenzívne sa rozprávali a konzumovali jedlá a nápoje.
23.05: Osoby opustili reštauračné zariadenie a spolu sa vydali k obytnému domu na ulici Louisenstraße 81, do ktorého vkročili o minútu neskôr. A. otvoril dvere od svojho bytu a umožnil ďalším osobám, aby vošli dnu. O 23.30 bolo sledovanie prerušené a pokračovalo opäť 13. 2. 1988 o 07.45 pred obytným domom A.

Celý materiál týkajúci sa operatívneho postupu je určený na ďalšie dôkladné spracovanie a likvidáciu podozrivého. V tejto súvislosti sa v čase od 1. do 8. mája 1988 odporúča použitie ofenzívnych opatrení.

A. takmer vôbec nezaregistruje, že je tajne sledovaný, takisto netuší, že má v byte nainštalovanú plošticu. Ešte stále dúfa v reformy a aktuálne udalosti v ostatných krajinách východného bloku posilňujú jeho nádeje.

„Glasnosť a perestrojka. Otvorenosť a prestavba. Udalosti v Sovietskom zväze mi predsa dávajú za pravdu: Gorbačov! Systém je možné reformovať. Hovoril som to celé roky. Musíme len urobiť to, čo robia oni. Učiť sa od Sovietskeho zväzu znamená učiť sa zvíťaziť! Táto veta má odrazu úplne nový význam. V jeseni 1988 sa pre mňa všetko zmení. Raňajkujem. Je sobota. Čítam noviny Das Neue Deutschland, ako každý deň. Na druhej strane je úplne malým písmom oznam, že časopis Sputnik je odteraz vyradený z ponuky poštovej novinovej služby. Najprv som šokovaný. To je vyhlásenie vojny. Zákaz pre Sputnik znamená, že u nás sa reformy nemajú konať. Neviem, čo mám robiť, vybehnem do poľa, bežím a kričím a cítim len zúrivosť a bezmocnosť. Je to akoby som po celé tie roky bežal proti múru. A teraz už aj ja cítim, ako ma zo všetkých strán obklopuje múr. Cítim, že žijem v úplne ochromenej spoločnosti. Nič sa tu už nehýbe. V tomto momente sa rozplynuli všetky nádeje, je koniec. Nedokážem takto žiť. A napriek tomu nechcem odísť.“

O niekoľko dní neskôr sa A. rozhodne konať. „V pondelok ráno sa vyberiem do Drážďan. Namaľujem plagát: DSF2 + Sputnik > DSF – Sputnik. Chcem ísť k Domu nemecko-sovietskeho priateľstva, avšak na ulici Alaunstraße ma chytia. Odvedú ma na policajný obvod na ulici Katharinenstraße, odtiaľ potom na ďalší na ulici Schiessgasse. Vypočúvajú ma a neskoro večer ma prepustia. Je neskoro večer a kráčam po moste. A v tej chvíli sa cítim takmer ako víťaz…“

Dnes pracuje A. ako vychovávateľ. Onedlho bude mať 50 rokov a prednedávnom sa stal otcom. A. zverejnil všetky svoje spisy na internete. Každý si môže prečítať, aké úsilie Štátna bezpečnosť vyvinula na to, aby ho ‚zlikvidovala‘.

A. je aj dnes nanajvýš kritický k súčasnému politickému systému. Tak ako vtedy, verí však i teraz v možnosť ho reformovať. Niekedy sa pýta sám seba, či nie je naivný.

underline

viera

Čítanka PARALELNÉ ŽIVOTY na stiahnutie /.pdf/
partners eu_en mk_en alianz_en alianz_en visegrad_en erste_eu erste_eu

partners
Asociácia Divadelná
Nitra
Svätoplukovo nám. 4
950 53 Nitra
Slovakia
www.nitrafest.sk
.
Skype: nitrafest
Facebook: Divadelná
Nitra
Twitter: nitrafest
Tel.: +421 37 652 4 870
Mob.: +421 903 55 44 75
Mail:
pll@nitrafest.sk